BOSÉ NOHY

Keby sme dokázali počúvať na vlastnú intuíciu, dušu a vlastné telo, dostali by sme sa presne tak ďaleko, ako nás tieto navigačné systémy pustia.

Presne tam, kde sa dostať máme.

Nezaostávali by sme, ale ani nevytvorili ilúziu, že máme byť vraj ďalej.

Už asi týždeň som pochopila, že napriek obrovským ponukám športových aktivít, terapií a možností som zabudla na to, čo je človeku najprirodzenejšie .

CHôDZA

Jednoducho chôdza.

Ráno vstávam, obúvam tenisky a jednoducho len tak idem. Vchádzam do lesa a tenisky si vyzúvam. Vtedy to pochopím.

Na nohách máme tisícky senzorov a snímačov, ktoré sme umlčali topánkami. Jedno či sú to najlacnejšie z dajchmana, alebo najznačkovejšie z druhého konca sveta. Pozorujem, ako spomalím tempo. Spozorniem, lebo musím dávať pozor, kam stúpam. Moje bosé nohy a lesná cesta mi nedovoľuje ísť rýchlejšie. Len tak rýchlo, ako dokážem.

Takže aj na tomto mieste sme si našu intuíciu krásne umlčali? Sťahujeme naše telá do foriem a tvarov, ktorým druhí síce zatlieska. Ale ako sa naozaj cítime? Ideme rýchlejšie, ako sme pripravení? Pomalšie, aby sme náhodou niekoho nenasrali?

Takže nohy sme si už odstavili. Koľko signálom nášho tela sme ešte dali červenú?

Komu vo vnútri v nás kričíme " Drž hubu? "

Vyzleč sa, ľahni si na trávu a precíť, že si súčasťou zeme a raz sa ňou staneš.

Daj si dole topánky, ak chceš vedieť, aké je to TVOJE tempo.

Nepýtaj sa okolia, ako rýchlo máš utekať. Či si na správnom mieste. Výčitky, že tí druhí sú UŽ oveľa ďalej ako TY.

Alebo nebodaj, vraj nesmieš ísť príliš rýchlo, lebo to okolie nemá veľmi rado....Peeekne podľa tempa spoločenskej uznanlivosti.

Len ak rozpoznáš vlastné signály, vlastné tempo a vlastnú dušu, môžeš byť naozaj naozaj šťastný....

S láskou k Sebe

S láskou  k Vám

Elena