AJ LEKTORI PLATIA SVOJE ÚČTY

Začínam učiť nemčinu a keďže ma nikto nepozná a o nič nejde, je mi jedno, či niekto príde, alebo nie. Mám len symbolické ceny, z ktorých sa napriek tomu ešte zjednáva smerom nadol. Pár mesiacov to ide a ja sa začínam točiť ako veverička v koliesku. Čím rýchlejšie utekám, tým rýchlejšie sa točí koliesko. Tragédia takéhoto deja  je, že napriek rýchlosti a vydanej energie sa dostávam .....

NIKAM.

Život samovychovávajúcej ženy, čo sa rozhodla splniť si vlastné sny vyzerá pred hodinami nemčiny asi takto: Po únavnej službe vo viedenskej nemocnici, ktorá mi zaručuje aký taký príjem a vynikajúce znalosti nemčiny ráno vstávam o 5 00. Upracem, aby sme sa na hodinách nemčiny cítili dobre a aby všade pekne voňalo. Zobudím deti, a milión krát im poviem, aby sa obliekli a išli do školy.

Po zavretí vchodových dverí chytám vysávač a mop. Po vydrhnutí podlahy sa po matke a upratovačke  mením na lektorku. Vytláčam si materiály a pripravujem sa na hodinu. Pribúdajúci žiaci ma inšpirujú, aby som si konečne otvorila živnosť a platila štátu to, čo mu patrí.

A tu začína zodpovednosť.

Zodpovednosť za vyplatenie sociálky, zodpovednosť za platenie účtov a všetkého, čo k tomu patrí. Zodpovednosť za seba a moje deti. Zodpovednosť byť naozaj kvalitná lektorka...

Verím tomu, že si človek k sebe priťahuje vždy správnych ľudí. V pozitívnom aj v negatívnom zmysle. Verím tomu, že každý nezdar je lekcia, ktorá ma posúva v pred. Verím tomu, že ak si začnem vážiť seba samú ešte viac, budú si aj moji študenti vážiť môj čas, ktorý im venujem. Hlavne čas, keď sa im nepodarí na hodinu prísť a musia zrušiť hodinu pred.

To, čo Vám môžem predať sú dlhé roky strávené v nemecky hovoriacej krajine. Kde mi nebolo vždy do smiechu.

To, čo Vám môžem predať je neustále hľadanie toho najlepšieho materiálu a konverzácie na témy, ktoré najviac potrebujete.

Za tým, čo Vám môžem dať ďalej, sú roky tvrdej práce. To , že sa na našich hodinách cítime dobre znamená, že som hodiny pred tým vytvárala toto úžasné prostredie. Zadarmo..to mi nezaplatí nikto.

Len aby sa vedelo...